Činčily a voľný pohyb – čo všetko je pre činčily hrozbou?

Hrať sa s činčilou na záhrade je zábavné a hra je prínosom pre zvieratko i chovateľa. Okrem hry môžete činčile dopriať aj celodenný pobyt v klietke na čerstvom vzduchu. V obdivoch situáciách sa postarajte o to, aby bola činčila v bezpečí. Hrozbou sú pre ňu nielen iné zvieratá.

Hlodavce, psy a divé zvieratá

Hoci sú činčily samy o sebe hlodavcami, stávajú sa terčom útoku iných, väčších hlodavcov ako sú potkany alebo lasice. Tieto zvieratá môžu činčilu považovať za korisť a predstavovať pre ňu vážne nebezpečenstvo. Okrem hlodavcov môže činčilu ohroziť pes od susedov alebo voľne sa pohybujúci psy. Aj keď je pes dobre vycvičený, nikdy by ste nemali nechávať činčilu bez dozoru v prítomnosti psov.  Ak žijete v blízkosti lesa alebo horského prostredia, činčila môže byť vystavená riziku zo strany divých zvierat ako sú líšky, kuny a dravé vtáky.

Rastliny, káble a malé štrbiny

Okrem priamych hrozieb zo strany iných zvierat existujú aj ďalšie riziká, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť činčily počas voľného pohybu. Ide napríklad o niektoré izbové rastlinky, ktoré sú pre činčilu jedovaté. Činčily rady okusujú rôzne predmety, elektrické káble nie sú výnimkou. Hryzenie káblov môže viesť k vážnym zraneniam alebo dokonca smrti činčily. Vtipné, ale tiež nebezpečné je, keď sa činčila zasekne v malom priestore. Uväznená pod nábytkom sa poriadne vystresuje.

Chráňte svoju činčilu pred vonkajšími hrozbami

Najdôležitejším opatrením na ochranu činčily počas voľného pohybu je stály dohľad. Nikdy nenechávajte činčilu bez dozoru, najmä ak sa pohybuje v prostredí, kde by mohla byť vystavená nebezpečenstvu. Predtým, ako pustíte činčilu voľne behať, dôkladne skontrolujte priestor, kde sa bude pohybovať. Odstráňte všetky potenciálne nebezpečenstvá.

Ak máte podozrenie, že sa vo vašom okolí vyskytujú hlodavce, podniknite kroky na ich odpudenie alebo odstránenie. Môžete použiť rôzne metódy ako sú napríklad lepové pasce, solárne plašiče alebo ultrazvukové odpudzovače. Chrániť záhradu je možné aj pred divou zverou. Prvým krokom je kvalitné oplotenie a druhým odpudzovače škodcov. Môžete použiť ultrazvukové odpudzovače. Tieto zariadenia vydávajú vysokofrekvenčný zvuk, ktorý je pre divo žijúce zvieratá nepríjemný, ale pre ľudí a väčšinu ostatných zvierat nepočuteľný. Pomáhajú tiež pachové odpudzovače, zvukové plašiče a siete.

fotografia: © shutterstock

Základom spokojného života každej činčily je vhodný priestor na ich život. Dostatočne veľká voliéra nestačí, musí byť umiestnená na vhodnom mieste. Určite nie na zemi, ale vo vyššej výške, kde ju nebudú ohrozovať iné zvieratá.

Činčile do klietky nikdy nedávajte vodu v nádobke na kúpanie. Úplne jej postačí voda v napájačke. Naopak, netreba zabudnúť na miesto na ich pieskový kúpeľ. Použiť môžete rôzne druhy nádobiek, ktoré sú väčšie ako činčila a piesok sa v nich udrží. Či už to bude špeciálna nádoba na pieskový kúpeľ z chovateľského obchodu alebo miska pre väčšie zvieratká, dôležité je, aby nádoba nebola z plastu a bola dostatočne ťažká. Ľahkú nádobu skáčuca činčila ľahko prevrhne a plastovú za pár dní ohlodá a zničí. Najlepšia je preto „kúpeľňa“ z hlineného materiálu, ktorá je dostatočne odolná a vydrží vám dlhú dobu.

Ako často budete vymieňať piesok je len na vás. Ak nádobku s pieskom necháte činčile neustále, pripravte sa, že budete piesok vymieňať častejšie, aj niekoľkokrát mesačne. Ďalšou možnosťou je nechávať piesok na pol hodinku až hodinku denne na nevyhnutnú očistu činčily. Tá piesok neznečistí pri šantení či špinení. Raz za mesiac je vhodné pridávať do piesku špeciálny fungicíd ako prevenciu pred kožnými chorobami.

Každá činčila potrebuje piesok nevyhnutne k životu. Bez neho si nedokáže očistiť kožuštek, ktorý bez dostatočnej hygieny veľmi rýchlo stratí lesk, začne byť lepkavý a časom splstnatie. Toto zvieratko nemusíte česať a už vonkoncom nie kúpať. Na svoju hygienu si vystačí sama, potrebuje len trochu piesku. Nezabudnite tiež na to, že činčila je hlodavec, ktorý potrebuje neustále hlodať kvôli zubom, ktoré stále dorastajú. Na to jej postačí obhrýzať suchý chlieb či vetvičky z ovocných stromov.

Fotografia: © bigstockphoto

Možností, ako chovať činčilu je niekoľko. Či už vo voliére na záhrade, alebo v domácnosti s možnosťou vypúšťania do domácnosti alebo len v klietke. Ak ste sa rozhodli pre chov v domácnosti a radi by ste dopriali vašej činčile viac priestoru a voľnosti, musíte zvážiť riziká ešte predtým, než ju začnete vypúšťať z jej klietky.

Činčila a hlodanie

Problémom číslo 1 pri voľnom pohybe činčíl po domácnosti sú jej sklony k hlodaniu. Preto žiadne káble pred ňou nie sú v bezpečí. Ľahko sa môže stať že pustíte svoju činčilu pobehať si po obývačke, sadnete si k televízii a zrazu niečo zaiskrí a zadymí a obraz z TV sa stratí. Hlodavce totiž neodolajú žiadnym káblom. Ak ju chcete púšťať tak len po zabezpečení káblov pred dosahom jej zubov alebo ju majte pod dohľadom.

Činčila a iné domáce zvieratá

Ak chováte v domácnosti aj iné domáce zvieratá, mali by ste zvážiť kúpu činčily. Povaha a spôsob života činčíl si vyžaduje pokojné prostredie bez stresu. Mačky by mohli činčile ublížiť preto neodporúčame voľný pohyb činčily a mačky v jednej miestnosti. Ak je činčila v klietke na kľudnom mieste, takéto spolužitie nebýva problémom.

Problematickými spolubývajúcimi pre činčilu sú exotické vtáky ako papagáje, andulky, korely, ktoré sú pre činčilu veľmi hlučné a v takomto prostredí nedokážu spať. Nie je vhodné chovať tieto druhy v jednej miestnosti.

Ani iné hlodavce ako napríklad králiky či škrečky nie je dobré chovať v jednej voliére či klietke spolu s činčilou. Každý druh má špecifické požiadavky na kŕmenie, životný priestor a majú aj odlišný životný cyklus.

Činčily a deti

Činčila nie je celkom zvieratkom pre deti. Cez deň totiž spí a počas noci je aktívna. Neznáša rozruch a necitlivé zaobchádzanie. Menšie deti by sa o činčilu nemali starať samé, ale pod dohľadom rodičov. Ľahko by jej mohli dať zjesť niečo nevhodné či nenechať ju na pokoji počas spánku. Zodpovedné deti, ktoré zvládnu jej výchovu a starostlivosť, by sa mali oboznámiť s tým, čo ich zvieratko skutočne potrebuje, aby jej zadovážili šťastný a pokojný domov.

Fotografia: © bigstockphoto

Ak sa činčile venujete dostatočne a pravidelne, zmeny v správaní a nezvyčajné skrývanie dokážete odhaliť rýchlejšie. U tohto zvieratka je dôležité reagovať na chorobu hneď a nájsť si veterinára, ktorý sa venuje ochoreniam drobných zvierat. Dobrý veterinár po vyšetrení zvieratka určí diagnózu a správne lieky. Len je dôležité reagovať včas. O ktoré ochorenia u činčíl najčastejšie ide?

Ochorenia a poruchy chrupu

Niektoré činčily tak ako aj ľudia môžu zdediť po predkoch zlé postavenie zubov. To však nie je pravidlom, zlý skus zubov nemusí byť dedičnou záležitosťou ale aj získaním problémom. Čo to môže spôsobiť? Najčastejšie je to nevhodnou stravou, ktorá je príliš mäkká a zuby sa tak neobrusujú, prerastajú a spôsobia nesprávny skus. Inokedy je príčinou zlomený zub. Chybné postavenie zubov dokáže veterinár správne upraviť, niekedy si to ale vyžaduje viacero návštev ambulancie. Ak činčila neje, musíte jej podávať tekutú potravu priamo do ústnej dutiny.

Príznaky zlého chrupu: ďasná sú zapálené, bolestivé, zuby majú nerovnakú dĺžku, prípadne je niektorý zlomený, zvieratko odmieta prijímať tuhú potravu.

Prevencia porúch chrupu: kŕmenie senom, granulami, doplnky na hlodanie (vetvičky z listnatých stromov)

Hnačka a poruchy trávenia

Nebýva u činčíl častá, ale môže k nej dôjsť z viacerých príčin. Jednou z najčastejších je náhla zmena krmiva. Ak sa rozhodnete zmeniť vašej činčile potravu, robte tak postupne malými dávkami novej potravy k tej starej. Ďalšími možnými príčinami hnačky môžu byť parazitárne infekcie, podanie skazenej potravy, príjem škodlivín (ak púšťate vašu činčilu do záhrady), infekcia alebo zlá hygiena v klietke.

Príznaky: Pri hnačke je stolica činčily riedka, mazľavá a pri ťažkých infekciách sa môže objaviť aj krv. Ak hnačka trvá viac ako 24 hodín alebo ak je zviera viditeľne slabé, v stolici je krv alebo je to už skoro vodnaté, veterinára navštívte ihneď. Je dobré, ak vezmete vzorku trusu so sebou, môže ho totiž vyšetriť na prítomnosť parazitov.

Liečba: vždy je potrebné dať činčile pri hnačke diétu a nechať jej len seno a vodu. Ak sa stav nezlepší, veterinár nasadí lieky podľa pôvodcu ochorenia. Je dobré tiež dôkladne vyčistiť a vydezinfikovať klietku. Pozor ale na dráždivosť dezinfekcie pre zviera.

Fotografia: © bigstockphoto

Vo voľnej prírode sa činčily kŕmia potravou bohatou na vlákninu, čomu je prispôsobená aj ich tráviaca sústava. Chovateľ by mal podľa možností čo najviac kopírovať zložením ich prirodzený jedálniček, aby nedochádzalo k rozvratu trávenia a v dôsledku toho nástupu rôznych druhov ochorení.

K základnej potrave činčíl chovaných v zajatí patria špeciálne granule, seno a rôzne druhy čerstvých bylín. Granule musia byť dostatočne tvrdé na to, aby si zvieratá mohli hlodaním o ne obrusovať zuby. Špeciálne granulované krmivá pre činčily sa dajú kúpiť vo väčšine chovateľských obchodov. Seno by malo byť poriadne preschnuté a pochádzať z oblastí neznečistených výfukovými plynmi, ani venčením psov. Rovnako to platí aj o čerstvých bylinách, znečistené rastliny môžu byť v chove zdrojom rôznych ochorení. Zo zelenej potravy sa odporúča skrmovať púpavu, v malých množstvách žihľavu, šalviu a mätu, rumanček, lipový kvet a ďalšie.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Pri manipulácii s činčilami je vhodné osvojiť si zopár zásad, majúc na zreteli špecifiká tohto druhu zvierat. Pri prenášaní na rukách je nutné zviera zafixovať spôsobom, ktorý mu znemožní vyskočiť a spôsobiť sebe, či iným zranenie.

Bezpečné uchopenie je pod bruchom, s jej súčasným pridržiavaním druhou rukou na chrbte. Nikdy by sme zviera nemali zdržať za chvost, pri jej pokuse o útek by sme jej mohli spôsobiť vážne zranenia. Uchopenie zvieraťa za kožu na zátylku sa taktiež neodporúča. Nielenže je pre zvieratá bolestivé, poškodili by sme mu na zátylku srsť.

Pred manipuláciou so zvieraťom by o nás malo vedieť, prekvapenia im spôsobujú stres, aj kľudné zviera môže reagovať nevypočítateľne. Zviera potrebuje dostatok spánku bez vplyvov, ktoré by ho mohli vyrušovať. Vyrušovanie počas odpočinku mu môže privodiť poruchy správania. Okrem vynikajúceho sluchu má činčila aj veľmi dobrý čuch. Pre zviera je obťažujúci pach z cigariet, vôňa parfému, mydla, alebo pachy iných zvierat, jeho reakcia na ne môže byť neobvyklá.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Farebná mutácia „Ebony“ (ebenová) je veľmi často zamieňaná s variantou „Black Velvet“ (čierny zamat).

Ebony sa v bežných chovoch vyskytuje vzácne. Zvieratá ktoré sem zaraďujeme môžu mať až štyri stupne tmavosti, z ktorých prvé tri stupne zastávajú jedinci, ktorí nie sú celkom čierne a štvrtý stupeň patrí celočiernym zvieratám s čiernym bruchom, končatinami a chvostom.

Fotografia: Žaneta Vondráčková

Pri chove nielen činčíl platí zásada, že ochoreniam je lepšie predchádzať, ako ich neskôr liečiť. Preto je vhodné raz týždenne vášho domáceho miláčika dôkladne prehliadnuť. Je dôležité podstúpiť túto procedúru bez časovej tiesne a stresu.

Jedným z príznakov, že niečo nie je v poriadku je výrazný výkyv hmotnosti zvieraťa. Je nutné sledovať, či nejaké zviera výraznejšie nepriberá, alebo nechudne. Prírastky či úbytky na váhe do 30 gramov týždenne môžu byť v norme, no chovateľ by mal spozornieť. Na váženie môžme použiť aj kuchynskú váhu, zviera na nej musí byť pokojné, môžme mu pomôcť obľúbenou maškrtou. Ďalším z indikátorov zdravia je srsť. Za normálnych okolností ju má zdravé zviera hustú a lesklú. Činčily venujú udržiavaniu srsti množstvo času. Jej zanedbávanie je prvotným signálom, že zviera, alebo podmienky chovu nie sú v poriadku. U starších zvierat to však nie je ničím výnimočným.

Pravidelná kontrola chrupu by mala odhaliť problémy so zubami. Všímame si, či zuby nie sú zlomené, neobsahujú povlak alebo zubný kaz. Zdravé zuby sú oranžovej farby. Biela farba zubov signalizuje nedostatok potrebných látok a vitamínov. Pozornosti chovateľa by nemali ujsť ani oči, uši a nos. Za normálnych okolností ich má jedinec čisté a bez výtokov. Znečistené okolie análneho otvoru je typické pre zvieratá v zanedbaných chovoch, ale signalizuje aj zažívacie problémy. Pri ich dlhodobom neriešení zviera stráca na váhe a môže to viesť až k jeho úhynu.

Správanie činčíl je u zdravých jedincov sociálne, prejavujú záujem o svoje okolie a partnera. Agresívne správanie a hryzenie môže signalizovať zdravotné komplikácie, alebo stres z nevhodného partnera. Zodpovedný chovateľ by tieto prejavy nemal brať na ľahkú váhu a navštíviť veterinára.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Väčšina chovateľov činčilieho páriku pozostávajúceho s nevykastrovaného samčeka, musí v krátkom čase počítať s prírastkami v chove. Činčily sú veľmi plodné zvieratá, vrhy trikrát ročne nie sú zriedkavé, chovateľ tak stojí pred otázkou čo s mladými jedincami, ktoré sa môžu dožiť aj 20 rokov. Mal by preto vopred zvážiť riziká a v prípade že nie je schopný sa o mláďatá postarať, alebo ich umiestniť do starostlivosti iného chovateľa, mal by pristúpiť ku kastrácii samčeka.

Hoci sú činčily schopné reprodukcie od 4 mesiaca veku života, zaradiť do chovu sa odporúča až 10 mesačné zvieratá. Samička je gravidná približne 110 dní, počas ktorých sa odporúča zvýšiť v potrave prísun vápnika. Párenie môže nastať hneď po pôrode, preto sa odporúča, ak neplánujete ďalšie potomstvo, samčekov na nejaký čas oddeliť ešte pred ním. Pôrod prebieha spravidla v skorých ranných hodinách, chovateľ ho väčšinou spozoruje až keď je ukončený.

Mláďatá činčíl, aj keď sú po narodení veľmi samostatné, nevyhnutne potrebujú starostlivosť matky. Mladé jedince po narodení vážia asi 50 gramov, sú celkom osrstené a majú otvorené oči. Hniezdo opúšťajú v sprievode matky už v prvých týždňoch života, v tomto období ochutnávajú prvé pevné jedlo. Po štyroch týždňoch prestáva samička kojiť svoje potomstvo a v ich strave sa prudko zvyšuje podiel pevnej stravy. Mláďatá v tomto období vážia okolo 130 gramov. Po ôsmych týždňoch môžu vážiť 240 gramov a materské mlieko už nepotrebujú. Odstaviť od matky sa ich odporúča najskôr po troch mesiacoch.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Pred zaobstaraním zvieraťa by sme mali mať na pamäti, že s jej chovom nie sú spojené iba radosti, ale prináša aj starosti. Zodpovedný chovateľ by mal na všetky nasledovné otázky odpovedať kladne.

• Činčily sa dožívajú až dvadsať rokov, sme ochotní sa o ne postarať po celú túto dobu?
• Vieme si nájsť na zviera každý deň čas a náhradu v prípade neprítomnosti?
• Máme na chov činčíl vhodné chovné zariadenie a priestory?
• Sme ochotní znášať nemalé finančné náklady spojené so zaobstaraním zvierat, veterinárnou starostlivosťou v prípade choroby, zaobstaraním podstielky a potravy?
• Sme ochotní sa o zviera postarať aj v prípade jeho choroby a staroby?
• Dovolí nám zdravotný stav členov rodiny (alergie na srsť zvierat), alebo súčasné domáce zvieratá v domácnosti, chovať činčily?
• Nebude nás rušiť nočný život zvierat?

Ak ste na všetky otázky odpovedali „áno“, gratulujeme. S chovom činčíl nemusíte váhať.

Fotografia: © BigStockPhoto.com